Kávové zrná sú semená kávovníka, rastliny druhu morenovitých (lat.: Coffea). Kávovník rastie v tropickom podnebí s veľkými zrážkami a neznáša mráz. Pestovanie sa najlepšie darí na svahoch hôr vo výškach 1 200 až 1 700 m n. m. Všetky odrody druhu Coffea sú drevité rastliny, niektoré z nich sú malé kry, iné sú stromy dosahujúce výšku 10 metrov. Dva základné botanické druhy kávy sú populárne nazývané Arabika a Robusta a sú obsiahnuté vo väčšine káv (95 %).
Arabika je najstarší a najviac rozšírený druh kávy. Rastie divoko v Etiópii, pestuje sa na náhorných plošinách Brazílie a Kolumbie, v Indii a Rovníkovej Afrike, na Jáve, Sumatre a v Karibiku. Zrná Arabiky sú podlhovasté, zelenkavé, mierne kyslasté (ale nie kyslé), niekedy s čokoládovou, korenistou alebo často ovocnou príchuťou.
Robusta, ktorá bola objavená až v XIX. storočí, rastie a plodí rýchlejšie než Arabika. Robusta je odolnejšia proti klimatickým vplyvom, preto môže byť pestovaná v nižších a dostupnejších horských oblastiach. Rastie v Kamerune, Ugande a Vietname. Zrná Robusty majú žltozelenú farbu. Sú obvykle menšie a menej oválne ako zrná Arabiky. Obsahujú dvakrát viac kofeínu v porovnaní s Arabikou – majú ostrú, horkastú chuť.
Kávovníkové plantáže
Ako Arabika, tak aj Robusta sa pestujú na plantážach. Kávovník sa zastrihuje a tvorí kry vysoké do 3 metrov. Na ochranu pred slnkom sa na plantážach vysádzajú tiež vysoké stromy, napr. banánovníky, ktoré dávajú tieň. Kry kávovníka kvitnú až po niekoľkých rokoch, ale dokážu plodiť 20 rokov po sebe a niekoľkokrát v roku.
Vôňa kvetov kávovníka pripomína vôňu jazmínu a pomaranča. Keď plátky kvetov opadajú, objavujú sa malé zelené plody. Obsahujú dve zrnká, ktoré k sebe priliehajú plochou stranou a sú obalené lepkavou a sladkou dužinou. Občas sa stáva, že plod obsahuje jedno oválne zrnko. Také zrnká sa nazývajú perlové a vyrastajú aj najčastejšie na konci vetvy.
Plody sú zrelé na zber až vtedy, keď získajú purpurovo červenú farbu. Na jednej vetvičke sa môžu nachádzať rôzne zrelé plody, preto nie je možný zber všetkých plodov naraz. Z tohto dôvodu sa káva zberá ručne. Napriek tomu, že je to najprácnejší spôsob, dáva najlepšie výsledky.
Spracovanie zŕn
Surové zrnká získané „suchou metódou“ alebo „mokrou metódou“ putujú na kávovú burzu a odtiaľ do pražiarní celého sveta.
Praženie kávy
V priebehu praženia kávy kávové zrnká získavajú hnedú farbu a svoju charakteristickú chuť a arómu. V špeciálnych peciach horúci vzduch obklopuje zrnká zo všetkých strán a umožňuje rovnomerné praženie. Počas praženia prebieha mnoho premien, o. i. rozloženie bielkovín, odparovanie vody a karamelizácia. Zrnká zväčšujú svoj objem takmer dvojnásobne. V konečnej fáze praženia, pri teplote asi 200 – 220 °C, vznikajú rôzne prchavé látky, ktoré tvoria nezameniteľnú arómu kávy. Aby nedošlo k úplnému spáleniu, musia sa zrnká rýchle schladiť na príslušnú teplotu.
Zo svetlo praženého zrna vzniká jemný odvar, naopak, tmavé praženie dáva silnú, niekedy až horkú chuť. Krajiny preslávené kávovou tradíciou určili dokonca charakteristické štýly praženia, napr. štýl americký (svetlo pražené zrno) alebo taliansky a francúzsky štýl (tmavo pražené zrno). K najtmavším sa radí tiež káva pražená v arabských krajinách.